Prečo potláčať prirodzenosť,
veď neprídem o urodzenosť...., keď ju nemám....
....som len človek .....ŽENA.....
...ochutená chúťkami života.....veď je to pikantná dobrota.
Nie som svätica a neláka ma ani ulica,
nenosím odev sivej myšky,
v ruke nesedia modlitebné knižky.
......možno nekonkrétne zaradená, však určite s citmi...
...+...ŽENA...+ ...
Srdce voľné ¦ v pamäti mužov stovky....
.....v láske nehrala som presilovky.
........nenájdeš ma, nepomenuješ ľahko....
.....ja nie som Barbie dievčatko.
Ale ak veľmi chceš....blikni majákom,
že ma miluješ a ja priplavím sa.....
...... v Tvojej duši - k srdcu -
tam mi to najviac sluší.

Horúce pokušenie tela..............rýchle prsty a veľké vrecká........kovová pieseň
slobody......jemný cinkot spokojnosti v duši......papieriky šťastia.
......v modrom, či zelenom.......
Radi sa tratia......radi sa stratia.....miznú v dave šiat a mäsa......šialená
súčasť ľudského pralesa......tak diabolská a zvádzajúca.....tak nebezpečná
a nákazlivá........tak vzrušujúca ako krásna žena.....a špinavá zároveň.
Nevyliečiteľný vírus.........permanentná závislosť..............niekomu blaženosť
a niekomu aspoň kosť...........spravodlivosti nikdy nie je dosť.........
...niekoho do pekla.......niekoho aspoň do tepla zavedú...
.....niekomu zlaté gombíky.....niekomu aspoň chleba okrajky......
..............niekomu život zachránia..........inému starosti svetské odstránia...
však navždy a stále večná droga ľudstva.....silnejšia ako láska...mocnejšia ako
zdravie.....špinavá ako pušných prach.........tú špinu má ľudstvo stále na rukách.

Studená rieka času splavila nás preč........
...... naraz dva brehy sú................................
.........my chrbtom sme k vlastným pocitom.....
..........a každý ten svoj máme a vlastné slnko v tvári...
............a vlastný čas..................................................???
???????? kde stratilo sa zrazu spoločne vlastné áno na veky .........???
..................v pralese kvietok...............v rieke skalka spadnutá...............
.....................zahodený čas nenájdeš.........tok rieky nevrátiš..................
........................definitíva nepochopenia..........vzájomne odcudzené bunky lásky

Peňaženka plná snov.....čisté srdce z kryštálu ......vyletela za láskou.
Krásny muž......a krásny pár.......pár..................................................
pár dní........pár nocí, pár svetelných sekúnd lásky.........................
Rozbité srdce z kryštálu............vyblednuté kvapky lásky..........
peňaženka plná.............zablúdené sny.............................
Každé nové ráno do postele.......práce..........za láskou, sama ju hľadá.......sama to
zvláda, každého z nich má vlastne rada...........
......šľapka..........deti za ňou kričia...........pohŕdavý úsmev z trička.........prázdny smútok
na tvári........nie, pery zamietavo protestujú...........nie šľapka..........len
padlý anjel ................. veď LÁSKA mi krídla zlomila.

....myslela som , že svet je ako abeceda......spoznáš po písmenku celok...
.....mozaika poskladaná v hlave.....presvedčenie o bezchybnosti poznania...
........diktát nikto nespomínal.......... ani skúšky........ ani hrúbky....................
tohto sveta........................Naraz nerozumiem....nechápem......toľko negatívnych
znakov..
Túto abecedu ma učili ?...
......Krásny svet šlabikára pofŕkaný červeným atramentom..............zničený čiernymi škvrnami...........farby dúhy zapáchajúce naftou...
...........Ema má stále mamu a mama má stále Emu....a svet je zapadaný pušným prachom................postihnutý vírusom zbraní a nenávisti...................................................
......Ema má stále mamu a mamou je ubolená Zem..............a chýba jej kyslík Lásky.
...........nie to nemôže byť tá abeceda, ktorú ma naučili...........................tieto znaky nepoznám.......nie je to klam zraku..........písmenká sa asi pokazili.....niekde v časovom vlaku.....